Hodnotenie špecializačného štúdia v ORL na Slovensku z pohľadu rezidentov
Evaluation of ENT Specialty Training in Slovakia, Resident´s Perspective
Introduction: The ENT specialty training in Slovakia is provided by 4 different institutions / medical faculties. It takes 5 years to complete the postgraduate training, resident has to spend two years at the accredited department and carry out nine months of rotations.
Material and Methods: In 2018, we identified 84 young doctors in the ENT residency program in Slovakia. Electronic online questionnaire containing 27 questions was sent to all junior doctors in ENT training. The obtained anonymous responses were statistically analyzed.
Results: The questionnaire was completed by 50% of residents. More than 80% of responses were sent by female doctors. Surgical skills of Slovak ENT residents are rather limited to the basic procedures (tonsillectomy, adenotomy, grommet insertion, and tracheostomy). Only few of them are capable to independently perform surgical procedures in otology, head and neck oncology and rhinology. Despite overall satisfaction with the specialty training, more than 80% of residents suggest that the mandatory 2-year training period spent at the accredited ENT departments in university hospitals is too long.
Conclusion: We think, that regular feedback from young doctors is important for continuous improvement in our clinical specialty and postgraduate education.
Keywords:
questionnaire survey – residents – specialty training
Autoři:
L. Demešová; L. Varga
Působiště autorů:
Klinika otorinolaryngológie a chirurgie hlavy a krku LF UK a UNB, Bratislava
Vyšlo v časopise:
Otorinolaryngol Foniatr, 68, 2019, No. 4, pp. 217-223.
Kategorie:
Původní práce
Souhrn
Úvod: Špecializačné štúdium v odbore otorinolaryngológia môže lekár na Slovensku absolvovať na 4 vzdelávacích inštitúciách. Štúdium trvá 5 rokov, v rámci neho je povinná 2-ročná prax na jednom z akreditovaných pracovísk a 9 cirkulácií v iných odboroch.
Materiál a metódy: V roku 2018 sa o špecializáciu uchádzalo 84 lekárov. Rezidentom bol elektronicky rozoslaný dotazník s 27 otázkami týkajúcimi sa špecializačného štúdia v odbore ORL na Slovensku, odpovede jednotlivých respondentov boli anonymné a štatisticky spracované.
Výsledky: Vyjadrilo sa 50 % rezidentov, vyše 80 % odpovedajúcich bolo ženského pohlavia. Chirurgické zručnosti slovenských ORL lekárov v špecializačnej príprave sú vo väčšine prípadov limitované na základné výkony (tonzilektómia, adenotómia, tracheotómia a inzercia tympanostomickej trubičky). Len niekoľkí dokážu samostatne vykonať otologické, onkologické a rinologické operácie. Napriek všeobecnej spokojnosti so špecializačným štúdiom vyše 80 % lekárov považuje trvanie 2-ročného predšpecializačného pobytu na akreditovanom pracovisku za príliš dlhé.
Záver: Získavanie spätnej väzby na špecializačné štúdium od rezidentov považujeme za prínos pre zvyšovanie kvality v našom odbore a v postgraduálnom vzdelávaní.
Klíčová slova:
dotazníkový prieskum – rezidenti – špecializačné studium
ÚVOD
Špecializačné štúdium v otorinolaryngológii je na Slovensku podľa v súčasnosti platnej právnej úpravy definované dĺžkou trvania 5 rokov a spadá do gescie akreditovaných vzdelávacích inštitúcií. Akreditáciou pre odbor ORL aktuálne disponujú 4 univerzitné pracoviská: Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave (LF UK), Slovenská zdravotnícka univerzita (SZU), Jesseniova lekárska fakulta v Martine Univerzity Komenského (JLF UK) a Lekárska fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach (LF UPJŠ). Samotné špecializačné štúdium zahŕňa 27 mesiacov na lôžkovom a ambulantnom oddelení domovského ORL pracoviska, predšpecializačný pobyt v dĺžke 24 mesiacov na jednom zo 4 vyššie uvedených akreditovaných pracovísk a 9 mesiacov cirkulácií v odboroch všeobecná chirurgia, neurochirurgia, vnútorné lekárstvo, maxilofaciálna chirurgia, plastická chirurgia a anesteziológia a intenzívna medicína. Lekár v špecializačnej príprave si v záznamníku špecializačného štúdia, tzv. logbooku, vedie evidenciu chirurgických výkonov, na ktorých sa podieľa ako operatér alebo asistent. K získaniu špecializácie je okrem absolvovania predpísanej dĺžky a štruktúry špecializačného štúdia a naplnenia požadovaných počtov výkonov potrebné vypracovať a obhájiť písomnú prácu k špecializačnej skúške (tzv. „atestačnú“ prácu) a úspešne absolvovať záverečnú špecializačnú skúšku.
Hoci formálne podmienky špecializačného štúdia sú v rámci odboru jednotné, ich uplatňovanie v praxi, a najmä ich vnímanie samotnými rezidentmi, neboli doteraz predmetom podrobnejšieho hodnotenia na národnej úrovni. Hodnotenia spokojnosti alebo špecifickejšie zamerané prieskumy pritom nie sú len marketingovými nástrojmi, ale stávajú sa čoraz cennejším zdrojom dát aj v oblasti vzdelávania v zdravotníctve (4, 6, 9). V našom odbore sa doteraz publikované štúdie zamerali napr. na spôsoby mentorovania mladých lekárov (7), hodnotenia cirkulácií na iných pracoviskách v rámci špecializačnej prípravy (17), vedeckej činnosti počas špecializačnej prípravy (8), rozdielov v pohľade na špecializačnú prax medzi rezidentmi a ich mentormi (16), alebo na zvládanie pracovnej záťaže a syndróm vyhorenia u ORL rezidentov (13).
Cieľom našej práce bolo získať prehľad o štruktúre rezidentov v odbore ORL na Slovensku, úrovni ich chirurgických zručností, formách vzdelávania a zároveň získať spätnú väzbu na aktuálnu podobu špecializačného štúdia aj od samotných rezidentov.
MATERIÁL A METÓDY
Štúdia bola realizovaná ako dotazníkový prieskum. Elektronický online dotazník sme vytvorili na bezplatnej platforme Google Forms (https://www.google.sk/intl/sk/forms/about/) a obsahoval 27 otázok týkajúcich sa špecializačného štúdia v odbore ORL na Slovensku. Na 22 otázok bolo možné odpovedať výberom z niekoľkých možností, 3 otázky si vyžadovali tvorivú odpoveď respondenta a 2 boli kombinované. Otázky sme rozdelili na 4 tématické okruhy: štruktúra rezidentov špecializačného štúdia ORL na Slovensku; úroveň chirurgického vzdelania lekárov v špecializačnom štúdiu ORL; účasť lekárov v špecializačnej príprave ORL na vzdelávacích podujatiach a ich vedecká aktivita; spokojnosť rezidentov ORL so špecializačným štúdiom. Dotazník je dostupný k nahliadnutiu online, na webovej adrese: https://docs.google.com/forms/d/e/1FAIpQLSev3JHDPPMZY9IIXFPQkW9a0i8T_T6cb4HUdwA2prny5tCOpw/viewform?usp=sf_link. V súlade so zákonom č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sme oslovili a požiadali kompetentné autority všetkých 4 vzdelávacích inštitúcií akreditovaných pre postgraduálne vzdelávanie v otorinolaryngológii (LF UK, SZU, JLF UK a LF UPJŠ) o rozoslanie elektronického dotazníka lekárom v špecializačnej príprave v odbore ORL. Odpovede respondentov boli anonymné, s možnosťou nepovinne uviesť svoje domovské pracovisko v poslednej otázke. Výsledky sme štatisticky a graficky spracovali v programoch Google Forms a Microsoft Excel.
VÝSLEDKY
V postgraduálnom špecializačnom štúdiu v odbore otorinolaryngológia bolo v druhej polovici roku 2018 na Slovensku zaradených spolu 84 lekárov. Informácie od príslušných vzdelávacích inštitúcií ohľadne počtu zaradených lekárov v dokumentačnom systéme fakúlt v mesiaci august 2018 uvádzajú počty: LF UPJŠ 26, LF UK 25, SZU 18 a JLF UK 15. Účasť respondentov v našom dotazníkovom prieskume dosiahla 50 %, pričom v najväčšom počte odpovedali rezidenti z LF UK (88 % účasť v rámci danej vzdelávacej inštitúcie), najmenej z LF UPJŠ (12 %) ( graf 1). Iba päť respondentov bolo ochotných konkretizovať aj svoje domovské pracovisko.
Štruktúra rezidentov špecializačného štúdia ORL na Slovensku
Zisťovali sme vybrané demografické údaje o respondentoch, rok špecializačnej prípravy a počet absolvovaných povinných cirkulácií. V odbore medzi rezidentmi evidujeme výrazne väčšinovú prevahu žien, až 80,5 %. Dominuje veková kategória 28-31 rokov (46,3 %), o niečo menej tvorí mladšia veková skupina medzi 24-27 rokov (36,6 %). Až 2/3 respondentov tvorili mladší rezidenti v 1.-3. roku špecializačnej prípravy (graf 2). Doteraz malo špecializačné štúdium prerušené 16,7 % lekárov v špecializačnej príprave, z nich väčšina (86 %) kvôli materskej, resp. rodičovskej dovolenke. Dve tretiny rezidentov ešte neabsolvovalo dlhodobý pobyt na akreditovanom pracovisku, tretina ho už absolvovala, alebo aktuálne prebieha.
Čo sa týka absolvovaných cirkulácií v iných odboroch, 70 % rezidentov v 1. roku a 60 % v 2. roku špecializačného štúdia ešte nemá absolvovanú žiadnu cirkuláciu. V treťom roku má už 62 % absolvovanú 1-2 cirkulácie, v 5. roku má už väčšina (80 %) urobených 3 a viac cirkulácií.
Úroveň chirurgického vzdelania lekárov v špecializačnom štúdiu ORL
V druhej časti dotazníka sme sa zamerali na chirurgické zručnosti rezidentov, a to aj vo vzťahu k absolvovaniu predšpecializačného pobytu na akreditovanom pracovisku. Pri kvantitatívno-kvalitatívnej analýze samostatne prevedených chirurgických výkonov v celkovej anestézii, uvádzaných v logbooku medzi povinnými, vedia lekári v špecializačnej príprave dominantne vykonávať chirurgické výkony na hltane (adenotómia, tonzilektómia, tonzilektómia pri paratonzilárnom abscese, frenulotómia, uvulofaryngopalatoplastika). Je to súčasne jediná skupina výkonov, kde dominujú lekári s počtom 76 a viac výkonov. V ostatných troch oblastiach (laryngológia, rinológia, otológia) má väčšina respondentov vykonaných menej ako 25 operácií v celkovej anestézii (graf 3).
Porovnanie schopnosti vykonať základné a špecializovanejšie výkony pred a po absolvovaní pobytu na akreditovanom klinickom pracovisku, ukazuje tabulka 1. Pred nástupom na akreditované pracovisko dokáže nadpolovičná väčšina rezidentov samostatne vykonať adenotómiu, tonzilektómiu a abscestonzilektómiu, tracheotómiu, laryngeálnu mikrochirurgiu a inzerciu tympanostomickej trubičky. Po absolvovaní pobytu na vyššom pracovisku sa k nim pridáva exstirpácia lymfatickej uzliny. Ostatné výkony vo svojom chirurgickom profile uviedla presne polovica (endoskopická supraturbinálna antrostómia, rigídna ezofagoskopia, septoplastika, exstirpácia krčnej cysty), resp. menej ako polovica respondentov po absolvovaní pobytu na akreditovanom pracovisku. Do tohto hodnotenia nie sú zarátané malé chirurgické výkony na koži a podkoží v lokálnej anestézii.
Asistencie pri operačných zákrokoch, ktoré sú v logbooku uvádzané ako povinné, nadobudli lekári približne v rovnakom pomere na svojom domovskom aj akreditovanom pracovisku. Percentuálne najmenšie zastúpenie v počte samostatne vykonaných operácií aj asistencií dosiahli otochirurgické výkony.
Účasť na vzdelávacích podujatiach, kurzoch a vedecká aktivita rezidentov
V tretej časti sme zisťovali: 1. účasť lekárov v špecializačnej príprave na vzdelávacích podujatiach, kde získavajú povinné kredity v rámci postgraduálneho vzdelávania a 2. či sa popri klinickej práci venujú aj vedeckej činnosti.
Polovica respondentov sa odborných podujatí zúčastňuje 2-3x ročne. Zhodne pätina mladých lekárov navštevuje odborné podujatia priemerne len 1x ročne, resp. viac ako 3x ročne. Viac ako polovica uvádza, že dôvody na neúčasť na odborných podujatiach a kurzoch sú finančné, 23 % mladých lekárov uvádza príčinu neúčasti v nedostatočnej informovanosti o podujatiach a rovnaký počet vidí ako hlavný dôvod neumožnenie účasti zo strany vedenia domovských pracovísk. Takmer polovica rezidentov neabsolvovala žiadne vzdelávacie podujatie v zahraničí, tretina absolvovala kongres v Českej republike, asi pätina aj v inom štáte. Odborných podujatí sa lekári v špecializačnej príprave zúčastňujú o niečo viac pasívne (53,7 %) ako aktívne (46,3 %). K otázke, o aký typ vzdelávacích podujatí by mali rezidenti záujem, sa vyjadrilo len 7 participantov.
Autorstvom alebo spoluautorstvom publikácie v odbornom časopise alebo knižnej publikácii disponuje 29 % rezidentov (12 % - 1 publikácia, 17 % - 2 a viac publikácií). Väčšina (71 %) sa autorsky nepodieľa na žiadnej in extenso publikácii. Na atestačnej práci začínajú rezidenti pracovať v 3. roku špecializačnej prípravy (23 %), v 5. roku atestačnú prácu rieši 80 % respondentov. Až 65,5 % respondentov uvádza, že počas pobytu na akreditovanom pracovisku nemajú počas pracovnej doby čas pracovať na atestačnej práci.
Spokojnosť rezidentov ORL so špecializačným štúdiom
V poslednej časti sme zisťovali názor samotných rezidentov na niektoré aspekty špecializačného štúdia. Najväčšia zhoda v odpovediach bola dosiahnutá v názore na dĺžku predšpecializačného pobytu na akreditovanom pracovisku, ktorý až 80,5 % lekárov považuje za príliš dlhý (graf 4).V rámci tohto dvojročného pobytu 2/3 rezidentov hodnotia rozdelenie práce (chirurgická, ambulantná, administratívna činnosť) ako vyvážené, 1/3 vníma nadmernú záťaž administratívnou prácou. Čo sa týka obsažnosti logbooku, 74 % opýtaných si myslí, že obsahuje všetky typy výkonov, ktoré by mal ORL špecialista ovládať. Asi 25 % však považuje niektoré výkony v logbooku za zbytočné, presahujúce rámec potrieb atestovaného ORL lekára. Takmer polovica rezidentov si myslí, že predpísané požiadavky z logbooku do konca štúdia splní, no asi tretina uvádza, že sa k niektorým operáciám z logbooku do konca štúdia pravdepodobne nedostane. Týka sa to najmä otochirurgických výkonov, ale napr. aj chirurgie slinných žliaz, štítnej žľazy a vybraných rinologických výkonov.
Na tvorivú otázku „Aké zmeny v špecializačnom štúdiu by ste uvítali?“ odpovedalo 30 rezidentov. 74 % žiada skrátenie dĺžky 2-ročného pobytu na akreditovanom pracovisku, 1/3 by uvítala viac príležitostí ako operatér.
Po získaní špecializácie by 50 % mladých lekárov chcelo pracovať na ORL pracovisku, kde sa poskytuje ambulantná, konziliárna a základná chirurgická starostlivosť, resp. jednodňová chirurgia; 35,7 % chce pôsobiť na vyššom klinickom pracovisku s plným spektrom výkonov, resp. špecializovanými výkonmi; 9,5 % chce vykonávať privátnu ambulantnú prax a 4,8 % plánuje odísť do zahraničia (graf 5).
DISKUSIA
V posledných rokoch možno pozorovať nárast počtu štúdií zaoberajúcich sa prieskumom rôznych aspektov špecializačného štúdia vo všetkých odboroch medicíny. Sleduje sa nadobúdanie chirurgických schopností, klinických vedomostí a rozhodovacích algoritmov, osobnostný rast, pracovné podmienky, ekonomická efektivita diagnostických a liečebných postupov a množstvo iných premenných.
V našom dotazníkovom prieskume sme sa primárne zamerali na štruktúru rezidentov ORL na Slovensku, zmapovanie chirurgických zručností mladých lekárov a ich ambícií v našom odbore do budúcnosti. Dotazník vyplnila presne polovica ORL rezidentov, čo predstavuje nami očakávané číslo a v porovnaní s prieskumami podobného typu v otorinolaryngológii môžeme hodnotiť účasť ako nadpriemernú (17,2 % účasť na prieskume Hsu a kol., 2010 (7); 39 % Villwock a kol., 2017 (17); 17,4 % Mansi a kol., 2019 (8); 89 % Raftopulos a kol., 2019 (13)). Dáta z 3 vzdelávacích inštitúcií preto môžeme považovať za dostatočne reprezentatívne, keďže na dvoch z nich (JLF UK a SZU) sa vyjadrila zhruba polovica rezidentov a na jednej (LF UK) viac ako 2/3 z aktuálneho počtu rezidentov. Avšak z 26 lekárov LF UPJŠ evidujeme iba 3 respondentov, preto sú výsledky z tejto inštitúcie ťažko porovnateľné s výsledkami z ostatných troch. Vysvetlenie tejto skutočnosti vidíme aj v nerovnakej interpretácii nového „GDPR zákona“ medzi vzdelávacími inštitúciami. Väčšina rezidentov nemohla byť oslovená priamo, ale žiadosť o vyplnenie dotazníka bola rozposlaná e-mailom kompetentnými pracovníkmi príslušných vzdelávacích inštitúcií. Pretože sa nám nepodarilo získať rovnaký objem dát zo všetkých vzdelávacích inštitúcií, rozhodli sme sa nepristúpiť k ich vzájomnému porovnávaniu.
Z demografického hľadiska je väčšina lekárov v špecializačnej príprave na Slovensku mladších ako 31 rokov a ženského pohlavia (80,5 %). Tento obraz feminizácie vo viacerých zdravotníckych odboroch, vrátane chirurgických, je na Slovensku aspoň sčasti vysvetliteľný socioekonomickými príčinami z nedávnej minulosti, ktoré znížili atraktivitu štúdia medicíny v mužskej populácii. Zasluhuje si to však pozornosť aj z iných dôvodov. Ukazuje sa napríklad, že chirurgické rozhodovanie a spracovanie klinických informácií začína u lekárov mužského pohlavia prevažne hrubým odhadom, ktorý sa postupne spresňuje, naopak u lekárok je komplexné, vyhodnotenie informácií im ale trvá o niečo dlhší čas a menej uvažujú nad ekonomickými nákladmi spojenými s výkonom (5). Ženy v chirurgických profesiách výraznejšie profitujú zo vzdelávania formou jeden na jedného (rezident-inštruktor) (1), aký vidíme napríklad v britskom špecializačnom programe (14). V konečnom dôsledku môžu dosahovať operatéri ženy aj muži podobné chirurgické výsledky (2). Z praktického hľadiska možno tiež očakávať väčší počet rezidentov, ktorí si prerušia alebo predĺžia špecializačné štúdium kvôli materskej alebo rodičovskej dovolenke.
Z analýzy chirurgických zručností rezidentov vyplýva, že väčšina vie ešte pred nástupom na akreditované ORL pracovisko samostatne vykonať základné výkony povinné k špecializačnej skúške. Po absolvovaní predšpecializačného pobytu sa mladí lekári ako operatéri zlepšia najmä v niektorých rinochirurgických výkonoch. Otologické operácie a náročnejšie chirurgické výkony ovláda vo všeobecnosti minimum rezidentov, čo platí aj pre lekárov v poslednom roku pred špecializačnou skúškou. Iný pohľad získame, ak rezidentov rozdelíme na mladších (prvé 3 roky špecializačnej prípravy) a starších, bez ohľadu na absolvovanie predšpecializačného pobytu na vyššom ORL pracovisku. Zatiaľ čo mladší rezidenti v pomerne uspokojivej miere ovládajú základné výkony spojené s touto fázou špecializačného tréningu (adenotómia, tonzilektómia, tracheotómia), u starších rezidentov sa situácia viac diverzifikuje. Septoplastiku dokáže spraviť 43 %, endoskopickú supraturbinálnu antrostómiu 50 %, funkčnú endoskopickú operáciu prinosových dutín (FESS) - pansínusoperáciu 21 %, rigídnu ezofagoskopiu 50 % a myringoplastiku len 7 % starších rezidentov. Navyše, 14 % starších rezidentov ešte samostatne nevykonalo tracheotómiu. Tieto údaje korešpondujú s obavami, ktoré vyjadrila zhruba jedna tretina rezidentov, že nedokážu splniť požiadavky na počet a spektrum výkonov stanovených v logbooku. Pri porovnaní so zahraničím sa ukazuje, že slovenskí rezidenti majú vo všeobecnosti o niečo slabšiu chirurgickú prípravu ako v krajinách západnej Európy (12, 15). Prirodzene aj medzi týmito krajinami nájdeme výrazné rozdiely v prístupe k chirurgickému tréningu (10, 11), pričom ten náš sa približuje skôr k nemeckému modelu s väčším podielom administratívnej práce a observácie na úkor samostatnej chirurgickej činnosti. Napriek tomu, že uvádzané údaje môžu vyznieť kriticky, až tri štvrtiny našich lekárov v špecializačnej príprave je spokojných so spektrom výkonov predpísaných v logbooku a polovica navrhuje len korekciu požadovaných počtov pre jednotlivé výkony (aj to v drvivej väčšine zníženie ich počtov). Je to trochu v kontraste s kariérnou víziou rezidentov, pretože až 85,7 % z nich by po získaní špecializácie chcelo pôsobiť na pracovisku, kde sa vykonáva chirurgická činnosť. Naopak, len 9,5 % má prioritný záujem pôsobiť v privátnej ambulantnej praxi. V prípade ich zahraničných rovesníkov je atraktivita privátnej praxe neporovnateľne vyššia (od 39 % v Nemecku až po 79 % v Taliansku) (10).
Nadpolovičná väčšina rezidentov uvádza frekvenciu účasti na vzdelávacích podujatiach priemerne 2-3krát ročne, čo možno považovať za dostatočné. Takmer polovica však ešte neabsolvovala žiadne vzdelávacie podujatie v zahraničí, a z tých, čo absolvovali, viac ako polovica sa nebola vzdelávať inde než v Českej republike. Polovica mladých lekárov tiež uvádza ako dôvod neúčasti na vzdelávacích podujatiach vysoké finančné náklady spojené s účasťou, v menšej miere sú dôvodmi nízka informovanosť a nesúhlas zo strany vedenia pracoviska. Rezidenti sa zúčastňujú vzdelávacích podujatí približne v rovnakej miere aktívne aj pasívne. Autorstvom alebo spoluautorstvom publikácie v odbornom časopise alebo knižnej publikácii disponuje však len 29 % respondentov, čo je menej ako 37-72 % uvádzaných v prieskume zo 6 európskych krajín (10). Podobne hodnotíme aktivitu prednáškovej činnosti na odborných podujatiach (46,3 % v našom súbore, verzus 48-79 % v zahraničí). V USA až tretina rezidentov deklaruje záujem o akademickú kariéru a ako hlavnú prekážku vedeckej činnosti počas špecializačnej prípravy uvádzajú nedostatok času v dôsledku povinností na oddelení a osobných záväzkov (8). Podobne sa vyjadrili naši rezidenti, ktorí v súvislosti s prípravou písomnej práce k špecializačnej skúške poukazujú na nedostatok času. K zlepšeniu vedeckej produktivity a kritického myslenia u ORL rezidentov v USA prispel napr. aj systém odmien a vymedzenie osobitného času na vedu v podobe tzv. výskumných cirkulácií, čo pomohlo zvýšiť ich publikačnú činnosť až 3,5-násobne (3, 18). Výrazná zhoda na odpovediach v našej štúdii bola na otázku ohľadne dĺžky predšpecializačného pobytu na akreditovanom pracovisku. Rezidenti hodnotia dĺžku 2-ročného pobytu ako príliš dlhú, z konkrétnych dôvodov uviedli napríklad odlúčenie od rodiny, náklady na cestovanie, záujem venovať sa čisto ambulantnej sfére v budúcnosti. Preto neprekvapuje, že väčšina rezidentov aj v tvorivej otázke, kde sme sa pýtali aké zmeny v špecializačnom štúdiu by uvítali, uvádza skrátenie pobytu na klinickom pracovisku.
K podobným výsledkom dospeli aj autori austrálskej štúdie, ktorí uvádzajú u 73,3 % mladých lekárov pred špecializáciou určitú formu syndrómu vyhorenia (najčastejšie emočné vyčerpanie) a ako vplývajúce faktory uvádzajú lokalitu a dĺžku špecializačnej prípravy, nedostatočnú rovnováhu medzi prácou a voľným časom a negatívny vplyv práce na partnera a rodinu (13).
ZÁVER
Nami vykonaný dotazníkový prieskum načrtol aktuálny stav špecializačného štúdia v ORL na Slovensku a jeho vnímanie očami cieľovej skupiny - rezidentov. Prostredníctvom ich názorov a skúseností, ktoré sme porovnali aj s dostupnými údajmi zo zahraničia, bolo možné identifikovať niektoré trendy a možno aj nedostatky v našom postgraduálnom vzdelávaní. Sme si vedomí, že takýto pohľad je iba jednostranný. Podobné štúdie však hodnotíme ako potenciálne prínosné pre zlepšovanie podmienok a zvyšovanie kvalifikácie budúcich ORL špecialistov.
Poďakovanie
Radi by sme sa poďakovali všetkým vedúcim vzdelávacích inštitúcií a ORL pracovísk a najmä kolegom lekárom zaradeným v špecializačnej príprave ORL za spoluprácu.
Čestné vyhlásenie o konflikte záujmov
Prvá autorka je študentkou špecializačného štúdia v odbore ORL. Inak počas prípravy a publikovania tejto práce nebol prítomný žiadny konflikt záujmov.
MUDr. Lucia Demešová
Klinika ORL a chirurgie hlavy a krku
LF UK a UNB
Antolská 11
851 07 Bratislava
Slovenská republika
e-mail:.luc.demesova@gmail.com
Zdroje
1. Ali A., Subhi Y., Ringsted, C. et al.: Gender differences in the acquisition of surgical skills: a systematic review. Surg Endosc, 29, 2015, 11, s. 3065-3073.
2. Belini, M. I., Graham, Y., Gates, C. et al.: A woman‘s place is in theatre: women‘s perceptions and experiences of working in surgery from the Association of Surgeons of Great Britain and Ireland women in surgery working group. BMJ Open, 9, 2019, 1, e024349.
3. Chány, C. W., Mills, J. C.: Effects of a reward system on resident research productivity. JAMA Otolaryngol Head Neck Surg, 139, 2013, 12, s. 1285-1290.
4. Goodrich, J., Fitzsimons, B.: Capturing patient experience to improve healthcare services. Nurs Stand, 2018. Dostupné z URL: https://journals.rcni.com/nursing-standard/evidence-and-practice/capturing-patient-experience-to-improve-healthcare-services-ns.2018.e11177/abs.
5. Gotlieb, R., Abitbol, J., How, J. A. et al.: Gender differences in how physicians access and process information. Gynecol Oncol Rep, 27, 2019, s. 50-53.
6. Groenewegen, P. P., Hansen, J., de Jong, J. D.: Trust in times of health reform. Health Policy, 123, 2019, 3, s. 281-287.
7. Hsu, A. K., Tabaee, A., Persky, M. S.: Mentorship in otolaryngology residency: the resident perspective. Laryngoscope, 120, 2010, 6, s. 1263-1268.
8. Mansi, A., Karam, W. N., Chaaban, M. R.: Attitudes of residents and Program directors towards tesearch in otolaryngology residency. Ann Otol Rhinol Laryngol, 128, 2019, 1, s. 28-35.
9. Oates, K., Wilson, I., Hu, W. et al.: Changing medical student attitudes to patient safety: a multicentre study. BMC Med Educ, 18, 2018, 1, s. 205.
10. Oker,, N., Alotaibi N. H., Reichel, A. C. et al.: European otorhinolaryngology training programs: results of a European survey about training satisfaction, work environment and conditions in six countries. Eur Arch Otorhinolaryngol, 274, 2017, 11, s. 4017-4029.
11. Oker, N., Escabasse, V., Al-Otaibi, N. et al.: Acquisition of diagnostic and surgical skills in otorhinolaryngology: a comparison of France and Germany. Eur Arch Otorhinolaryngol, 272, 2015, 11, s. 3565-3573.
12. Oker, N., Escabasse, V., Coste, A. et al.: ORL residency in France: Satisfaction and training quality in 2013. Eur Ann Otorhinolaryngol Head Neck Dis, 132, 2015, 6, s. 327-332.
13. Raftopulos, M., Wong, E. H., Stewart, T. E. et al.: Occupational burnout among otolaryngology-head and neck surgery trainees in Australia. Otolaryngol Head Neck Surg, 160, 2019, 3, s. 472-479.
14. Smatanová, K., Yassin, G., Tedla, M.: Špecializácia v otorinolaryngológii, chirurgii hlavy a krku vo Veľkej Británii - pohľad zvnútra. Otorinolaryng a Foniat /Prague/, 63, 2014, 3, s. 198-201.
15. UEMS Training Logbook of Oto-Rhino-Laryngology - Head and Neck Surgery. 37 s. Dostupné z URL: http://www.ceorlhns.org/education/uems-orl-log-book.html.
16. Villwock, J. A., Bowe, S. N., Rotich, D. C. et al.: What makes us tick: Implications of personality differences among otolaryngology residents and faculty. Laryngoscope, 2018. V tisku.
17. Villwock, J. A., Hanilo, C. S., Ryan, J. T. et al.: The Role of the away rotation in otolaryngology residency. Otolaryngol Head Neck Surg, 156, 2017, 6, s. 1104-1107.
18. Zahtz, G., Vambutas, A., Husary, H. M. et al.: Resident research experience and career path association: A National Survey of Recent Otolaryngology Graduates, 151, 2014, 1, s. 46-51.
Štítky
Audiologie a foniatrie Dětská otorinolaryngologie OtorinolaryngologieČlánek vyšel v časopise
Otorinolaryngologie a foniatrie
2019 Číslo 4
Nejčtenější v tomto čísle
- První zkušenosti s vyšetřením závrativých stavů video Head Impulse Testem
- Obojstranný peritonzilárny absces
- Primární vaskulitidy v otorinolaryngologii: přehled literatury a kazuistické případy
- Terapie chronického sekretorického středoušního zánětu balónkovou dilatací Eustachovy tuby