Jazyková adaptácia nástroja na hodnotenie prehĺtania u nechirurgicky liečených pacientov s tumorom hlavy a krku
Language adaptation of a swallowing assessment tool in non-surgically treated head and neck tumour patients
Objective: The objective of the study is the language adaptation of the diagnostic tool Dynamic Imaging Grade of Swallowing Toxicity (DIGEST), which aims at the uniform assessment of flexible endoscopic swallowing examination (FEES) in non-surgically treated patients with head and neck tumours. Material and methods: The language adaptation of the original English version of DIGEST-FEES was carried out based on the recommendations of the World Health Organization. The language adaptation consisted of the translation of the tool into the target language, an expert panel evaluating the cultural and linguistic correctness of the translation and back-translation into the original language. Results: Based on a valid translation, a Slovak version of DIGEST-FEES sk was created, which is culturally, linguistically and structurally adapted to Slovak conditions. Conclusion: New diagnostic tool DIGEST-FEES en version 1.1. enables uniform reporting of swallowing deficits in non-surgically treated head and neck tumour patients, and quantified follow-up of swallowing changes over time.
Keywords:
dysphagia – diagnostic procedures – head and neck tumours
Autoři:
Žofia Frajková 1-3
; Miroslav Tedla 1,4
Působiště autorů:
Klinika otorinolaryngológie a chirurgie hlavy a krku LF UK a UN Bratislava
1; Katedra logopédie, Pedagogická fakulta UK v Bratislave
2; Neurologické oddelenie, FN Trnava
3; Institute of Cancer and GenomicSciences, University of Birmingham, Veľká Británia
4
Vyšlo v časopise:
Otorinolaryngol Foniatr, 72, 2023, No. 4, pp. 197-203.
Kategorie:
Původní práce
doi:
https://doi.org/10.48095/ccorl2023197
Souhrn
Cieľ: Cieľom štúdie je jazyková adaptácia diagnostického nástroja s názvom Úroveň narušenia prehĺtania na dynamickom zobrazení (DIGEST), ktorá slúži na jednotné hodnotenie flexibilného endoskopického vyšetrenia prehĺtania (FEES) u nechirurgicky liečených pacientov s tumorom hlavy a krku. Materiál a metodika: Jazyková adaptácia originálnej anglickej verzie DIGEST-FEES bola realizovaná na základe odporúčaní Svetovej zdravotníckej organizácie. Adaptácia pozostávala z prekladu nástroja do cieľového jazyka, odborného panela hodnotiaceho kultúrnu, jazykovú a lingvistickú správnosť prekladu a spätného prekladu do pôvodného jazyka. Výsledky: Na základe validného prekladu bola vytvorená slovenská verzia DIGEST-FEES sk, ktorá je kultúrne, lingvisticky a štrukturálne prispôsobená slovenským podmienkam. Záver: Nový diagnostický nástroj DIGEST-FEES sk verzia 1.1. umožňuje jednotné referovanie deficitov v prehĺtaní u nechirurgicky liečených pacientov s tumorom hlavy a krku a kvantifikované sledovanie zmien prehĺtania v čase.
Klíčová slova:
dysfágia – diagnostické postupy – tumory hlavy a krku
Úvod
V diagnostike orofaryngeálnej dysfágie sú dostupné dve možnosti inštrumentálneho vyšetrenia – videofluoroskopické vyšetrenie prehĺtania (VFSS – videofluoroscopic swallowing study) a flexibilné endoskopické vyšetrenie prehĺtania (FEES – flexible endoscopic evaluation of swallowing) [1]. Tieto vyšetrenia sú komplementárne a obe majú dôležitú úlohu v identifikácii narušenia prehĺtacieho aktu. Výhodou VFSS je vizualizácia celého priebehu prehĺtacieho aktu a možnosť sledovať jeho koordináciu. Výhodou FEES je priama vizualizácia anatomických štruktúr a možnosť realizovať vyšetrenie pri lôžku pacienta. Obe vyšetrenia pozostávajú z diagnostickej a terapeutickej časti [2]. Pokiaľ je vyšetrením identifikovaná abnormalita prehĺtacieho aktu, pacientovi sú odporučené reštitučné a kompenzačné stratégie vrátane posturálnych zmien, verbálnych pokynov či prehĺtacích manévrov [3, 4].
Inštrumentálne vyšetrenie prehĺtania u onkologických pacientov s tumorom hlavy a krku je štandardným postupom v niektorých multidisciplinárnych onkologických tímoch [5]. Podľa Starmer et al. [5] inštrumentálne vyšetrenie pacienta s tumorom hlavy a krku pomáha identifikovať pacientov vo vysokom riziku vzniku dysfágie po onkologickej liečbe a odporúča vyšetrovať hlavne pacientov v pokročilých onkologických štádiách (III, IV) s tumormi hypofaryngu/laryngu. Potreba hodnotenia prehĺtania u pacientov s tumormi hlavy a krku vychádza z výskytu akútnej a chronickej dysfágie ako súčasti komplikácií po nechirurgickej onkologickej liečbe [6–8]. Kvantifikácia meraní počas videofluoroskopie a FEES umožňuje objektívne a jednotne hodnotiť aspekty dysfágie a aspirácie. V zhodnocovaní faryngeálnych rezíduí sa používa napríklad Yaleská škála závažnosti faryngeálnych rezíduí (Yale Pharyngeal Residue Severity Scale), ktorou sa hodnotí 5 stupňov rezíduí vo valekulách a piriformných recesoch [9]. Najčastejšie používanou škálou pri hodnotení penetrácie a aspirácie je Rosenbekova penetračno-aspiračná škála [10], možno z nej vyvodiť závery týkajúce sa senzorickej a motorickej integrity rôznych oblastí hltana a hrtana [11]. Metaanalýzy a systematické prehľady poukazujú na nejednotnosť meraní a referovaní narušenia prehĺtania v štúdiách u pacientov s tumorom hlavy a krku [12–14].
Na zjednotenie hodnotenia deficitov vo faryngeálnej fáze prehĺtania u pacientov podstupujúcich liečbu pre tumor hlavy a krku bol vytvorený systém hodnotenia s názvom Úroveň narušenia prehĺtania na dynamickom zobrazení (Dynamic Imaging Grade of Swallowing Toxicity – DIGEST).
DIGEST hodnotí dva komponenty subskóre:
1.úroveň bezpečnosti prehĺtania prostredníctvom penetračno-aspiračnej škály;
2.úroveň efektivity prehĺtania posudzovaním percentuálneho podielu faryngeálnych rezíduí.
Primárnym cieľom bolo vytvorenie jednotného nástroja na meranie úrovne dysfágie u pacientov s tumorom hlavy a krku v klinických štúdiách. Toto hodnotenie bolo pôvodne určené pre VFSS. Využíva nomenklatúru Spoločných terminologických kritérií pre nežiaduce účinky liečby (Common Terminology Criteria for Adverse Events – CTCAE v.4.0) (tab. 1).
Cieľom predkladanej štúdie je jazyková adaptácia diagnostického nástroja DIGEST-FEES do slovenského jazyka.
Materiál a metodika
Pred začatím procesu jazykovej adaptácie sme získali povolenie k slovenskej verzii DIGEST-FEES od hlavnej autorky DIGEST-FEES, profesorky Heather Starmer zo Stanfordskej univerzity. Proces jazykovej adaptácie sa realizoval na zá – klade odporúčaní Svetovej zdravotníckej organizácie pre Proces prekladu a adaptácie nástrojov [15].
Preklad do cieľového jazyka (z anglického jazyka do slovenského jazyka): Podľa odporúčaní bol prvý preklad (DIGEST-FEES sk verzia 1.0) do cieľového jazyka vytvorený zdravotníkom, ktorý je oboznámený s terminológiou cieľového inštrumentu. Prekladateľ má znalosti z anglického jazyka, ale jeho primárnym jazykom je cieľový, teda slovenský jazyk. Prvý preklad bol vytvorený s cieľom zachovať koncepčne ekvivalent slov a fráz použitých v pôvodnom inštrumente. Preklad sa vyhýba terminológii, ktorá v našich podmienkach nie je známa, používa krátke, známe výrazy, pričom koncepčne zachováva pôvodný kontext.
Odborný panel bol zvolaný za účelom hodnotenia vytvorenej verzie diagnostického nástroja DIGEST-FEES sk. Súčasťou panela bol autor práce, logopéd v zdravotníctve a ORL špecialista. Diskutované položky uvádzame v tab. 2.
Pôvodná anglická verzia označuje 4 úrovne bezpečnosti a efektivity prehĺtania termínmi:
- mild, ktorý sme preložili ako „ľahká“,
- moderate, preložený ako „stredne ťažká“,
- severe, preložený ako „ťažká“,
- profound/lifethreatening, preložený ako „závažná/život ohrozujúca“.
Terminologicky sa táto verzia nezhoduje úplne s anglickou terminológiou. Uvedieme to na príklade, pri ktorom pacient nadobudne hodnotenie S2E3, čo je stredne ťažké narušenie bezpečnosti a ťažké narušenie efektivity prehĺtania. Kým v anglickom jazyku by S2E3 bolo terminologicky vymedzené ako moderately unsafe & severely inefficient, v slovenskom jazyku obdobný termín nemáme. Výraz by musel znieť stredne nebezpečné a ťažko neefektívne prehĺtanie, čo lingvisticky nie je správne. Preto sme zachovali výrazy pre stupne narušenia a pojmy bezpečnosť a efektivita (namiesto nebezpečnosť a neefektivita).
Výsledkom diskusie odborného panela je finálna verzia preloženého nástroja DIGEST-FEES sk verzia 1.1 (schéma 1).
Spätný preklad DIGEST-FEES sk verzia 1.1 do anglického jazyka bol vytvorený nezávislou osobou (B. T.), ktorá sa nezúčastnila prechádzajúcich častí jazykovej adaptácie. Jej materinský jazyk je anglický a nemá žiadne znalosti o pôvodnej verzii diagnostického nástroja DIGEST-FEES. Všetky verzie vytvorené v procese jazykovej adaptácie sú súčasťou dokumentácie dostupné u prvého autora.
V predtestovom overovaní inštrumentu je potrebné overiť novú jazykovú verziu na skupine pacientov, pre ktorých je inštrument určený. DIGEST-FEES sk verzia 1.1. sme overili na 16 pacientoch, ktorí boli ochotní absolvovať inštrumentálne vyšetrenie prehĺtania FEES ako súčasť kontroly po absolvovaní nechirurgickej onkologickej liečby ORL špecialistom na chirurgiu hlavy a krku. Pacienti boli pred vyšetrením poučení o účele výskumu a podpísali informovaný súhlas. Vo vzorke 16 pacientov s diagnostikovaným malígnym tumorom v oblasti hlavy a krku, ktorí podstúpili primárnu nechirurgickú onkologickú liečbu, bolo 13 mužov (81,25 %) a 3 ženy (18,75 %). Priemerný vek pacientov vo vzorke bol 62,4 (±9,27). Základné charakteristiky pacientov z hľadiska veku, pohlavia a základného ochorenia uvádzame v tabuľkách (tab. 3, 4).
Vyšetrenie pacienta a hodnotenie prehĺtania pozostávalo z niekoľkých častí:
1.Subjektívne hodnotenie ťažkostí pacientom prostredníctvom skríningu pitie, jedenie, prehĺtanie a kašeľ (DESdC). Pacientovi boli položené 4 otázky, kladná odpoveď na ktorúkoľvek otázku bola hodnotená 1 bodom. Otázky a opis skórovania uvádzame v teoretickej časti práce (tab. 5).
2.Škála funkčného orálneho príjmu (FOIS) hodnotí typ a spôsob výživy pacienta (tab. 6).
3.Hodnotenie xerostómie podľa Spoločných terminologických kritérií pre nežiaduce účinky liečby (CTCAE), ktoré sa realizuje na škále od 0 do 5 (tab. 7).
4.Hodnotenie dysfágie na základe Spoločných terminologických kritérií pre nežiaduce účinky liečby (CTCAE) (tab. 8).
5.Úroveň narušenia prehĺtania na dynamickom zobrazení (DIGEST-FEES sk) bola hodnotená po realizácii štandardného FEES protokolu [16] na základe odporúčaní autorov DIGEST-FEES pre hodnotenie, ktoré je uvedené priamo v protokole.
Výsledky a interpretácia DIGEST-FEES sk
Keďže vyššie opísané diagnostické merania nemerajú rovnaké modality, naším cieľom nebolo porovnávať namerané hodnoty medzi sebou, ale vytvoriť globálny obraz o kvantitatívnych, nenáročných možnostiach hodnotenia pacienta z hľadiska príjmu jedla a tekutín a samotného prehĺtania.
Tab. 9 prehľadne zobrazuje hodnotenie jednotlivých pacientov na základe rôznych kvantitatívnych metód, ktoré sú navzájom komplementárne. Príkladom interpretácie je pacient 1, ktorý subjektívne udával ťažkosti s jedením a prehĺtaním. Stravoval sa orálne, avšak s obmedzením v zmysle limitovaného príjmu suchých konzistencií (DESdC 2). Ako následok nechirurgickej onkologickej liečby sa prejavila ľahká xerostómia (CTCAE 1) a symptomatická dysfágia s narušením jedenia a prehĺtania (CTCAE 2). Pri hodnotení pacient dosiahol úroveň 0, čo znamená, že vo faryngeálnej fáze nie je prítomné narušenie bezpečnosti (S0) a efektivity prehĺtania (E0).
Diskusia
Predpokladom pre realizáciu validných, systematických klinických štúdií na Slovensku je disponovať diagnostickými nástrojmi, ktoré sú uznávané celosvetovo. Pri hodnotení FEES sa najčastejšie používa penetračno-aspiračná škála podľa Rosenbeka et al [10]. V štúdiách s pacientmi s tumorom hlavy a krku však toto hodnotenie nie je dostatočné a nevystihuje dostatočne podstatu narušenia prehĺtacieho aktu. Preto sa formuje nové hodnotenie DIGEST vytvorené na základe Spoločných terminologických kritérií pre nežiaduce účinky liečby [17]. Nástroj DIGEST v pôvodnej validačnej štúdii preukázal výbornú intrapersonálnu aj interpersonálnu reliabilitu a signifikantne odlišoval úroveň bezpečnosti a efektivity prehĺtania, subjektívnej dysfágie a orálneho príjmu [17, 18]. V súčasnosti prebieha okrem slovenskej adaptácie snaha o jazykovú adaptáciu aj v Nemecku a Švédsku, proces adaptácie preto aktuálne nemožno porovnať so žiadnou inou jazykovou adaptáciou.
Cieľom jazykových adaptácií je systematické vytváranie národných ekvivalentov existujúcich pôvodných nástrojov primárne z anglického jazyka. Pri jazykovej adaptácii DIGEST-FEES sk verzia 1.1 sme zachovali pôvodný akronym DIGEST pre jeho jednoduchú zapamätateľnosť. Zároveň pri jeho použití a publikovaní v zahraničných periodikách je vhodnejšie používať jednotný názov. Podľa odporúčaní WHO sme zrealizovali preklad pôvodnej verzie do slovenského jazyka. Snahou bolo koncepčné zachovanie pôvodného zámeru jednotlivých položiek. Keďže morfologicky je slovenský jazyk syntetický a anglický jazyk je analytický, položky bolo potrebné upraviť, ako opisujeme vyššie. Zakomponovaním všetkých pripomienok vznikla slovenská verzia DIGEST-FEES sk verzia 1.1.
Pri používaní vytvorenej slovenskej verzie DIGEST-FEES sk nie je vyžadované absolvovať školenie. Je však žiaduce dôsledne sa oboznámiť s jednotlivými položkami a cieľmi DIGEST-FEES pred jeho používaním v klinickej praxi.
Limity štúdie a ďalšie odporúčania
Autori uvádzajú, že tzv. profilovanie dysfágie prostredníctvom DIGEST by mohlo napomôcť pri plánovaní liečebných postupov dysfágie. DIGEST však neposkytuje celkový klinický obraz o dysfágii, nehodnotí orálnu fázu prehĺtania, nevysvetľuje patofyziológiu prehĺtacieho aktu, koordináciu a načasovanie prehĺtania ani vplyv kompenzácie pri inštrumentálnom vyšetrení [18]. Zároveň najdôležitejšou limitáciou DIGEST je, že neposkytuje informácie o patofyziológii prehĺtania a nezameriava sa na deficity v orálnej fáze prehĺtania [19].
V ďalších štúdiách sa možno zamerať na overenie DIGEST-FEES sk verzia 1.1. na iných skupinách pacientov s rizikom dysfágie (pacienti po náhlych cievnych mozgových príhodách, s amyotrofickou laterálnou sklerózou, parkinsonskými syndrómami).
Záver
Slovenská adaptácia diagnostického nástroja DIGEST-FEES sk verzia 1.1. je novým, jednotným a validným spôsobom referovania dysfágie u pacientov podstupujúcich nechirurgickú onkologickú liečbu pre tumor hlavy a krku.
Prehlásenie o strete záujmov
Prehlasujem, že v súvislosti s témou, vznikom a publikáciou tohto článku nie som v strete zá-ujmov a vznik ani publikácia článku nebola podporená žiadnou farmaceutickou firmou. Toto prehlásenie sa týka aj všetkých spoluautorov.
Prijaté k recenzii: 11. 10. 2022
Prijaté do tlače: 5. 3. 2023
PhDr. Žofia Frajková, PhD.
Klinika ORL a CHHaK LF UK a UN Bratislava
Antolská 11
Bratislava 851 07
zofia.frajkova@gmail.com
Zdroje
1. Baijens LWJ, Walshe M, Aaltonen LM et al. European white paper: oropharyngeal dysphagia in head and neck cancer. Eur Arch Otorhinolaryngol 2021; 278 (2): 577–616. Doi: 10.1007/s00405-020-06507-5.
2. European Society for Swallowing Disorders. ESSD Position Statements: Oropharyngeal Dysphagia in Adult Patients. [on-line] 2008. Dostupné z: http: //www.myessd.org/docs/position_statements/ESSD_Position_Statements_on_OD_in_adult_patients_for_web.pdf
3. Denaro N, Merlano MC, Russi EG. Dysphagia in Head and Neck Cancer Patients: Pretreatment Evaluation, Predictive Factors, and Assessment during Radio-Chemotherapy, Recommendations. Clin Exp Otorhinolaryngol 2013; 6 (3): 117–126. Doi: 10.3342/ceo.2013.6.3.117.
4. Denk DM, Bigenzahn W. Management oropharyngealer Dysphagien. HNO (Heilkunde, Phoniatrie und Logopädie) 2005; 53: 661–672. Doi: 10.1007/s00106-005-1284-4.
5. Starmer H, Gourin C, Lua LL et al. Pretreatment swallowing assessment in head and neck cancer patients. Laryngoscope 2011; 121 (6): 1208–1211. Doi: 10.1002/lary.21800.
6. Bouřová A, Podlešák T. Přehled nejčastějších lokálních komplikací onkologické léčby nádorů hlavy a krku. Otorinolaryngol Foniatr 2010; 69 (1): 24–30.
7. Malá E, Vejražková E, Vošmik M et al. Kva lita života nemocných s rakovinou hlavy a krku ve tříletém sledování nutriční ambulancí. Otorinolaryngol Foniatr 2016; 65 (1): 9–16.
8. Klozar J. Role chemoterapie v léčbě karcinomů hlavy a krku. Otorinolaryngol Foniatr 2008; 57 (1): 159–164.
9. Neubauer PD, Rademaker AW, Leder SB. The Yale Pharyngeal Residue Severity Rating Scale: An Anatomically Defined and Image-Based Tool. Dysphagia 2015; 30 (5): 521–528. Doi: 10.1007/s00455-015-9631-4.
10. Rosenbek JC, Robbins JA, Roecker EB et al. A penetration-aspiration scale. Dysphagia 1996; 11 (2): 93–98. Doi: 10.1007/BF00417897.
11. Steele CM, Grace-Martin K. Reflections on Clinical and Statistical Use of the Penetration-Aspiration Scale. Dysphagia 2017; 32 (5): 601–616. Doi: 10.1007/s00455-017-9809-z.
12. Banda KJ, Chu H, Kao CC et al. Swallowing exercises for head and neck cancer patients: A systematic review and meta-analysis of ran domized control trials. Int J Nurs Stud 2021; 114: 103827. Doi: 10.1016/j.ijnurstu.2020.103827.
13. Benfield JK, Everton LF, Bath PM, et al. Does Therapy With Biofeedback Improve Swallowing in Adults With Dysphagia? A Systematic Review and Meta-Analysis. Arch Phys Med Rehab 2019; 100 (3): 551–561. Doi: 10.1016/j.apmr.2018.04.031.
14. Greco E, Simic T, Ringash J et al. Dysphagia Treatment for Patients With Head and Neck Cancer Undergoing Radiation Therapy: A Meta-analysis Review. I Int J Radiat Oncol Biol Phys 2018; 101 (2): 421–444. Doi: 10.1016/j.ijrobp.2018.01.097.
15. World Health Organization. Process of translation and adaptation of instruments. [on-line] 2008. Dostupné z URL: https: //www.google.com/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=&ved=2ahUKEwjFyebJqsT8AhWOsKQKHRZTAWYQFnoECA4QAw&url=https%3A%2F%2Fwww.mhinnovation.net%2Fsites%2Fdefault%2Ffiles%2Ffiles%2FWHO%2520Guidelines%2520on%2520Translation%2520and%2520Adaptation%2520of%2520Instruments.docx&usg=AOvVaw3nckW01UVecjsB0KihFkLC.
16. Langmore SE. Endoscopic evaluation of oral and pharyngeal phases of swallowing. GI Motility Online 2006. Doi: 10.1038/gimo28.
17. Starmer HM, Arrese L, Langmore S et al. Adaptation and Validation of the Dynamic Imaging Grade of Swallowing Toxicity for Flexible Endoscopic Evaluation of Swallowing: DIGEST-FEES. J Speech Lang Hear Res 2021; 64 (6): 1802–1810. Doi: 10.1044/2021_JSLHR-21-00014.
18. Hutcheson KA, Barrow MP, Barringer DA et al. Dynamic Imaging Grade of Swallowing Toxicity (DIGEST): Scale Development and Validation. Cancer 2017; 123 (1): 62–70. Doi: 10.1002/cncr.30283.
19. Starmer H. DIGEST-FEES [on-line]. 2022. Dostupne z URL: https: //med.stanford.edu/ohns/ education/continuing-education/symposia/swallowing-disorders-awareness-symposium.html.
Štítky
Audiologie a foniatrie Dětská otorinolaryngologie OtorinolaryngologieČlánek vyšel v časopise
Otorinolaryngologie a foniatrie
2023 Číslo 4
Nejčtenější v tomto čísle
- Aktuálne trendy v manažmente pacienta s rázštepom pery a podnebia
- Vertigo s náhlou ztrátou sluchu a očním postižením – Coganův syndrom
- Operačné riešenie a recidíva u pacientov s preaurikulárnym sínusom v 15-ročnom súbore Detskej otorinolaryngologickej kliniky LF UK a NÚDCH v Bratislave
- Kyselina hyaluronová – význam a možnosti využití v otorinolaryngologii