Prehľad chirurgickej liečby rakoviny hrtana na Klinike ORL a chirurgie hlavy a krku LF UK a UN Bratislava

Souhrn

Úvod: Karcinóm hrtana je celosvetovo jedenástou najčastejšou formou rakoviny u mužov, a zároveň druhou najčastejšou formou malignity hlavy a krku. Štúdia sa zaoberá 10-ročnou retrospektívnou analýzou klinických charakteristík a postupov liečby u pacientov s karcinómom hrtana. Materiál a metódy: Analyzované boli dáta pacientov s karcinómom hrtana, ktorí boli diagnostikovaní a liečení na Klinike otorinolaryngológie, chirurgie hlavy a krku LF UK a UN Bratislava v rokoch 2012 až 2021. Zamerali sme sa na hodnotenie z hľadiska základných charakteristík, lokalizácie a rozsahu tumoru a typu liečebného výkonu. V ďalšej časti sme analyzovali súbor pacientov z hľadiska absolvovanej liečebnej modality a kontrolných endoskopií. Výsledky: Do súboru bolo zaradených spolu 427 pacientov, z toho bolo 390 mužov (91 %) a 37 žien (9 %), priemerný vek pacientov bol 63,6 rokov. Z hľadiska lokalizácie tumoru boli v najväčšej miere zastúpené glotické nádory (n = 256), najmenej bolo subglotických (n = 10). Transorálne chirurgické výkony boli vykonané častejšie ako chirurgické výkony z vonkajšieho prístupu. Najčastejším typom chordektómie bola chordektómia typ III. Parciálne resekcie z vonkajšieho prístupu boli realizované len do roku 2016, potom sa už nevykonávali. Počty laryngektómií boli v analyzovaných rokoch vyrovnané, laryngofaryngektómie neboli veľmi časté, v našom súbore ich bolo len 6. Až 93 % výkonov z vonkajšieho prístupu bolo kombinovaných s krčnou disekciou, 7 % výkonov bolo samostatných. Z kontrolných endoskopií bola najčastejším výkonom prvá kontrolná endoskopia. Primárnu nechirurgickú liečbu podstúpilo 111 pacientov z celého súboru. Záver: Zastúpenie mužov bolo výrazne vyššie ako zastúpenie žien. Najviac laryngeálnych tumorov bolo lokalizovaných v oblasti glotis. V analyzovanej skupine prevažovala transorálna chirurgická liečba, najčastejšia bola chordektómia typ III. Prevažná väčšina liečebných chirurgických výkonov z vonkajšieho prístupu bola kombinovaná s krčnou disekciou.

Klíčová slova:

diagnostika – chirurgická liečba – Larynx – malignita

Úvod

Karcinóm hrtana je celosvetovo jedenástou najčastejšou formou rakoviny u mužov, a zároveň druhou najčastejšou formou malignity hlavy a krku [1]. Karcinóm hrtana tvorí 45 % zo všetkých karcinómov v ORL oblasti. Na Slovensku podľa posledných údajov Národného onkologického registra (NOR) z roku 2011 bola incidencia u mužov 10,6/100 000 a žien 0,9/100 000. U mužov je najvyššia incidencia vo vekovej kategórii 55–59 rokov. Mortalita podľa informácií NOR z roku 2018 je u mužov 5,9/100 000 a u žien 0,4/100 000 [2].

Karcinómy hrtana sa vyskytujú častejšie vo vyššom veku, v piatom až šiestom decéniu a častejšie u mužov. Incidencia hrtanových nádorov celosvetovo u mužov a žien je 5: 1, priemerný vek diagnostikovania ochorenia je 65 rokov a priemerný vek, ktorého sa pacienti dožívajú je 68 rokov. Prevaha ochorenia u mužov oproti ženám v posledných rokoch mierne klesla. Z hľadiska demografie sú tieto zmeny spôsobené zvýšením užívania tabaku a alkoholu u žien a rovnakou expozíciou toxickým látkam z pracovného a životného prostredia. Celosvetovo je výskyt karcinómu v rôznych oblastiach laryngu rôzny. Supraglotické a glotické karcinómy prevažujú, subglotické karcinómy sú celosvetovo raritné [3].

Hlavným rizikovým faktorom zhubných nádorov hrtana je fajčenie, laryngofaryngeálny reflux, HPV infekcia, expozícia chemickým látkam zo životného prostredia a alkohol [4]. V posledných rokoch je zaznamenaný vzťah medzi HPV infekciou a vznikom rakoviny v mladšom veku aj u nefajčiarov a u obidvoch pohlaví [5].

Zachrípnutie, ťažkosti s dýchaním a prehĺtaním sú hlavné príznaky ochorenia negatívne ovplyvňujúce život pacientov. Následky liečby laryngeálnej rakoviny (chirurgická terapia, rádio a chemoterapia) často prispievajú k zhoršenej kvalite života pacientov. Liečebné modality ako radikálne resekcie hrtana, intenzívna rádioterapia alebo chemorádioterapia môžu spôsobiť poruchy funkcie prehĺtania, dýchania a poruchy hlasu. V posledných rokoch je preto zvýšená snaha o orgán zachovávajúce postupy liečby, ktoré zvyšujú kvalitu života, a zároveň nezhoršujú dobu prežívania pacientov. Liečebné postupy závisia od klinického a rádiologického nálezu, štádia ochorenia a celkového stavu pacienta [6].

Cieľom retrospektívnej štúdie je zhodnotiť údaje získané analýzou dát pacientov s karcinómom hrtana diagnostikovaných a liečených na Klinike otorinolaryngológie, chirurgie hlavy a krku LF UK a UN Bratislava v rokoch 2012 až 2021.

Materiál a metodika

Retrospektívne sme analyzovali súbor pacientov s diagnózou karcinómu hrtana liečených na Klinike otorinolaryngológie a chirurgie hlavy a krku LFUK a UN Bratislava od 1. 1. 2012 do 31. 12. 2021. Údaje o pacientoch sme získavali z operačných kníh a z nemocničného informačného systému.

Vstupným kritériom na zaradenie pacientov do našej vzorky boli pacienti s histologicky potvrdeným karcinómom hrtana. Štádium ochorenia v čase terapeutického výkonu sme určili na základe anamnestických údajov z dokumentácie a TNM klasifikácie. Vyhodnocovali sme základné údaje z hľadiska veku, pohlavia pacientov, podľa lokalizácie nádoru, rozsahu ochorenia a liečebnej modality.

Na spracovanie súboru pacientov sme použili program Microsoft Excel 2016, v ktorom sme zozbierané údaje spracovávali pomocou základných štatistických deskriptívnych metód do tabuliek a grafov.

Výsledky

Hodnotenie podľa základných a klinických charakteristík pacienta

Do súboru bolo zaradených spolu 427 pacientov, z toho bolo 390 mužov (91 %) a 37 žien (9 %) v časovom rozsahu 10 rokov (2012–2021). V jednotlivých rokoch bolo zastúpenie mužov a žien pomerne stabilné s výraznou prevahou mužského pohlavia.

Priemerný vek vo výskumnej vzorke bol 63,6, najmladší pacient mal 33 rokov a najstarší 88 rokov. Z hľadiska veku sme rozdelili súbor pacientov do šiestich skupín (30–39 rokov, 40–49 rokov, 50–59 rokov, 60–69 rokov, 70–79 rokov, 80–89 rokov). Najväčšie zastúpenie mali pacienti vo veku 60–69, čo predstavuje 42 % z celého súboru, o niečo menšiu skupinu tvorili pacienti vo veku 50–59 rokov (26 %) a približne rovnaký počet pacientov bol vo veku 70–79 rokov (22 %). Skupiny 80–89-ročných a 40–49-ročných tvorili len 4 % a 5 % zo všetkých pacientov a najmenšia skupina boli 30–39-roční pacienti (1 %).

Z hľadiska lokalizácie tumoru boli v najväčšej miere zastúpené glotické nádory, z celej sledovanej vzorky v sledovanom období 10 rokov (2012–2021) malo glotický tumor 257 pacientov, čo predstavuje 60 %, 17 % pacientov malo pokročilý nádor presahujúci viaceré oblasti, približne v rovnakom pomere boli zastúpené transglotické a supraglotické nádory, 11 % a 9 % a najmenej vyskytujúcimi sa boli subglotické nádory, ktoré tvorili len 4 % našej vzorky.

Pokročilosť ochorenia v čase diagnostiky, sme určovali na základe TNM klasifikácie. V skúmanej vzorke bolo 151 pacientov (35 %) diagnostikovaných v štádiu T1, 106 pacientov (25 %) bolo v štádiu T2. Do skupín v štádiu pokročilého ochorenia T3 a T4 bolo zaradených 88 (21 %) a 82 (19 %) pacientov.

Hodnotenie podľa typu endoskopického chirurgického výkonu

Vo výskumnej vzorke bola spomedzi endoskopických chirurgických výkonov najčastejšia chordektómia III. typu (n = 83; 45 %). Počet chordektómií typu IV (n = 36; 19 %) a typu V (n = 35; 19 %) bol vyrovnaný, chordektómia typu I bola zrealizovaná 23-krát (12 %) a najmenej častým výkonom bola chordektómia typu II (n = 9; 5 %) (graf 1). Najväčší počet chordektómií bol vykonaný v roku 2014 a najnižší v roku 2018.

Prehľad počtu a typov chordektómií za jednotlivé roky 2012–2021 uvádzame v grafe 2.

Hodnotenie podľa typu chirurgického výkonu z vonkajšieho prístupu

Parciálne resekcie z vonkajšieho prístupu boli v našom súbore v rokoch 2012 až 2016 frekventované v rovnakej miere. V roku 2012 boli 3 parciálne resekcie, v roku 2014 to boli 2 výkony. V rokoch 2013, 2015 a 2016 bol realizovaný 1 výkon/rok.

Celkový počet laryngektómií za celé sledované obdobie je 105 a počet laryngofaryngektómií je 8. Ide o počty výkonov výlučne pri diagnóze rakoviny hrtana, nezahŕňa počet laryngektómií a laryngofaryngektómií pri iných diagnózach, ako je napríklad hypofaryngický karcinóm či funkčná laryngektómia pri nezvládnuteľnej aspirácii. Počty laryngektómií boli pomerne vyrovnané, s najväčším zastúpením v rokoch 2012 (13) a 2018 (16). Najnižší počet laryngektómií (7) bol realizovaný v roku 2020. V rokoch 2013, 2015 a 2021 tento výkon podstúpilo každoročne 10 pacientov, v roku 2014 to bolo 11 pacientov, rovnaké počty pacientov (8) podstúpili laryngektómiu v rokoch 2016, 2017 a 2019 bol tento výkon realizovaný 12-krát.

Laryngofaryngektómie neboli v sledovanom súbore časté, za 10 rokov ich bolo 8, najviac v roku 2020 (3), dve laryngofaryngektómie v roku 2019 a v rokoch 2016, 2018 a 2021 bol tento zákrok vykonaný jedenkrát. V ostatných rokoch sa v našom sledovanom súbore laryngofaryngektómie nevyskytli (graf 3).

Z celého súboru bolo 41 salvage laryngektómií, najviac v roku 2018 (7), v roku 2019 to bolo 6 výkonov, v rokoch 2014 a 2015 podstúpilo salvage laryngektómiu po 5 pacientov, v roku 2012 to boli štyria pacienti. V rokoch 2013, 2016, 2020 a 2021 to bol rovnaký počet salvage laryngektómií, a to 3 (graf 4). Salvage laryngektómie predstavovali 39 % a primárne laryngektómie 61 % z celého súboru laryngektómií.

Hodnotenie z hľadiska realizácie krčnej disekcie

Najviac laryngektómií s jednostrannou krčnou disekciou (KD) bolo vykonaných v roku 2016 (5), v ostatných rokoch bola LE v kombinácii s jednostrannou KD realizovaná trikrát v rokoch 2013, 2014, 2015 a 2018 a v rokoch 2012, 2017 a 2020 iba jedenkrát. V roku 2019 sa nevyskytla žiadna laryngektómia s jednostrannou KD. Laryngektómia s obojstrannou KD bola častejšia, v rokoch 2012 a 2014 bolo vykonaných 8 výkonov, v rokoch 2015 a 2021 to bolo 6 výkonov. Počet laryngektómií s obojstrannou krčnou disekciou v rokoch 2017 a 2019 v našom súbore bol 5, v roku 2018 to boli 4. Najnižší počet týchto výkonov bol v rokoch 2013 a 2016 (3) a v roku 2020 iba dvakrát. Kombinácia laryngektómie a krčnej disekcie spolu s oblasťou VI bola najčastejšie realizovaná v roku 2018 (9) a 2017 (7), v ostatných rokoch to bolo 1 až štyrikrát, pričom v roku 2014 sa nevykonal ani jeden takýto výkon. Samostatná laryngektómia bez KD je realizovaná ojedinele, takýto výkon sa zrealizoval dvakrát v roku 2012 a jedenkrát v roku 2013. V roku 2020 sa v našom súbore uskutočnili 3 kombinované výkony laryngofaryngektómie s KD, v rokoch 2016 a 2019 po 2 a v roku 2021 iba 1. Samostatná laryngofaryngektómia bez KD bola vykonaná v roku 2018 jedenkrát. Parciálne resekcie z vonkajšieho prístupu s KD sa vyskytli v roku 2012 dvakrát, v rokoch 2014 a 2015 jedenkrát. Parciálne resekcie bez KD boli vykonané v rokoch 2012, 2013, 2014 a 2016 jedenkrát. Z celkového počtu výkonov kombinovaných s KD a bez KD bolo v rokoch 2012–2021 zrealizovaných 93 % kombinovaných a 7 % týchto výkonov bolo bez KD (graf 5).

Hodnotenie z hľadiska realizácie kontrolných endoskopií

Ďalšie chirurgické výkony u pacientov s diagnózou karcinómu hrtana, ktoré sme sledovali, boli kontrolné endoskopie – prvá kontrolná endoskopia po chirurgickej alebo nechirurgickej terapii, druhá kontrolná endoskopia, tretia kontrolná endoskopia a iná (sem boli zahrnuté ďalšie kontrolné endoskopie, ktoré sme už bližšie nerozdeľovali).

Prvá kontrolná endoskopia bola spomedzi týchto výkonov najčastejšia. V roku 2016 ich bolo realizovaných najviac (30), v rokoch 2013 a 2014 sa ich vykonalo 29 ročne, v roku 2012 28 kontrolných endoskopií, v roku 2015 to bolo 24 výkonov, v roku 2017 bolo realizovaných 26 výkonov, v ostatných rokoch s klesajúcou tendenciou od 20 do 15 výkonov.

Druhé kontrolné endoskopie boli v porovnaní s prvými realizované menej často, v rokoch 2012–2021 to bolo po 9 až 15 výkonov, pričom najmenej bolo v roku 2021 a najviac v roku 2012. Tretia kontrolná endoskopia bola realizovaná najmenej často, počet výkonov sa pohyboval medzi 2 až 4 v každom roku. Posledná skupina kontrolných endoskopií, ktorá zahŕňala všetky ďalšie endoskopie, bola realizovaná najviackrát v roku 2014 (11) a najmenej v roku 2021 (2).

Hodnotenie z hľadiska typu a času podstúpenia nechirurgickej liečby

V našej vzorke podstúpili pacienti v prevažnej väčšine chemorádioterapiu (CHRAT). V roku 2017 to bolo najviac prípadov (20), v roku 2016 to bolo 19 prípadov, v rokoch 2012, 2015 a 2018–2019 podstúpilo CHRAT po 18 pacientov, v ostatných rokoch boli počty pacientov, ktorí podstúpili CHRAT, približne vyrovnané a najmenej pacientov podstúpilo túto liečebnú modalitu v roku 2014. V roku 2018 bolo liečených pomocou CHRAT najviac pacientov, a to 17, v rokoch 2012 a 2021 to bol rovnaký počet po 15 pacientov. V ďalších rokoch boli počty pacientov liečených touto liečebnou modalitou približne rovnaké, pričom najmenej bolo v roku 2017, a to 8 pacientov (graf 6).

Hodnotenie z hľadiska lokalizácie laryngeálneho tumoru pri primárnej nechirurgickej liečbe

Primárnu nechirurgickú liečbu z celého sledovaného súboru podstúpilo 111 pacientov, z hľadiska lokalizácie išlo najčastejšie o glotické nádory (n = 37; 33 %) a nádory presahujúce viaceré oblasti (n = 31; 28 %), najmenej boli zastúpené subglotické nádory (n = 5; 5 %), transglotické (n = 21; 19 %) a supraglotické (n = 17; 15 %) nádory boli zastúpené približne rovnako (graf 7).

Hodnotenie z hľadiska rozsahu tumoru pri primárnej nechirurgickej liečbe

Z hľadiska rozsahu ochorenia sme pacientov, ktorí podstúpili primárnu nechirurgickú liečbu, rozdelili do štyroch skupín podľa TNM klasifikácie. Graf 8 znázorňuje, že pacienti s tumorom T1 podstúpili primárnu nechirurgickú terapiu najmenej často (n = 9; 8 %), druhá skupina pacientov s nádorom hrtana v štádiu T2 tvorila 24 % (n = 27) z danej vzorky, tretia skupina v T3 štádiu tvorila najväčšiu časť vzorky (n = 44; 40 %). Pacienti v štádiu T4 tvorili 28 % vzorky (n = 31).

Diskusia

V našom sledovanom 10-ročnom súbore bolo zaradených spolu 427 pacientov, percentuálne zloženie vzorky bolo 91 % mužov a len 9 % žien. V jednotlivých rokoch bol pomer mužov a žien stabilný s výraznou prevahou mužského pohlavia. Tieto výsledky sú porovnateľné s 15-ročnou štúdiou Misono et al. [7], v ktorej zo vzorky 10 429 pacientov bolo 82 % mužov a 18 % žien. Podobné výsledky boli vyhodnotené taktiež v 5-ročnej štúdii od Lizárraga et al. z roku 2022, kde zo vzorky 62 pacientov bolo 59 (95 %) mužov a len 3 ženy (5 %) [5]. Výsledky sa líšia len minimálne, čo je pravdepodobne spôsobené veľkosťou sledovaného súboru v jednotlivých štúdiách. Napriek tomu pomer výskytu rakoviny hrtana u mužov a žien je jednoznačný, s prevahou tohto ochorenia u mužov.

Z hľadiska lokalizácie tumoru boli v najväčšej miere zastúpené glotické tumory, zo sledovaného súboru v sledovanom období 10 rokov (2012–2021) malo glotický tumor 257 pacientov, čo predstavuje 60 %, 17 % pacientov malo pokročilý nádor presahujúci viaceré oblasti, približne v rovnakom pomere boli zastúpené transglotické a supraglotické nádory, 11 % a 9 %, a najmenej vyskytujúcimi sa boli subglotické nádory ktoré tvorili len 4 % našej vzorky. Tento výsledok je porovnateľný s gréckou štúdiou Markou et al. z roku 2013 [8], kde zo súboru 1 638 pacientov malo 633 (60 %) glotický karcinóm, najmenej postihnutá bola subglotická oblasť (1 %), čo sa mierne líši od nášho súboru, kde sme subglotický karcinóm zaznamenali v štyroch percentách. Supraglotické nádory tvorili v tejto štúdii až 32 % a transglotické tumory boli zastúpené v 6 %. Tieto výsledky sa môžu líšiť vzhľadom na to, že v našom súbore sme nádory rozdeľovali do viacerých skupín, navyše sme mali vytvorenú skupinu pokročilých nádorov presahujúcich viaceré oblasti, kam mohli spadať čiastočne aj supraglotické aj transglotické nádory.

V našej štúdii sme sa zamerali na prehľad jednotlivých chirurgických terapeutických výkonov v priebehu 10 rokov. Včasné štádiá rakoviny hrtana sú štandardne riešené jednou liečebnou modalitou (chirurgická terapia alebo rádioterapia) s dobrými onkologickými i funkčnými výsledkami. Endoskopické resekcie a TLM (transorálna laserová mikrochirurgia) sú bezpečné metódy pre skoré štádiá ochorenia T1 a T2 [9]. Porovnávali sme rôzne typy vykonaných chordektómií klasifikovaných podľa Európskej laryngologickej spoločnosti (ELS) pacientov s glotickým karcinómom. V našom súbore bolo 186 chordektómií, z toho najčastejšia bola chordektómia typ III. Z piatich typov chordektómií sa v priebehu 10 rokov zrealizovalo až 45 % chordektómií typu III, typ IV a typ V tvorili 19 % a najmenej bolo chordektómií typu II. Naše výsledky potvrdila aj 10-ročná štúdia Ding et al. [10], podľa ktorej väčšina pacientov podstúpila tretí typ chordektómie, naopak, najmenej častým typom tu bola chordektómia typ V, čo sa od našich výsledkov líši. V štúdii autorov Succo et al. [11], ktorá zahŕňala 73 pacientov, bola tiež najčastejšia chordektómia typu III (35,6 %), druhým najčastejším typom bola chordektómia piateho typu (34,2 %) podobne ako v našom súbore, avšak s vyšším percentuálnym zastúpením. Chordektómia typu III sa ukazuje ako najčastejší typ výkonu pri riešení včasného glotického karcinómu hrtana. Chordektómie typu I–III je možné pokladať za efektívnu liečbu skorého štádia karcinómov hrtana [12].

Ďalej sme porovnávali, ako sa v čase menili počty parciálnych resekcií z vonkajšieho prístupu. Zo získaných údajov vyplýva, že počet resekcií z vonkajšieho prístupu v priebehu 10 rokov klesal, počty v jednotlivých rokoch boli pomerne vyrovnané, a od roku 2017 sa už tieto výkony nerealizovali. Parciálne resekcie z vonkajšieho prístupu boli realizované v našom súbore v rokoch 2012 až 2016, ich počty boli vyrovnané. V roku 2012 boli realizované 3 parciálne resekcie, v roku 2014 to boli 2 výkony a v rokoch 2013 a 2015–2016 podstúpili tento výkon v každom roku po jednom pacientovi. Naše výsledky potvrdzujú viaceré práce, ktoré uvádzajú, že parciálne resekcie z vonkajšieho prístupu majú pri riešení karcinómov hrtana klesajúci charakter. Ten je spôsobený viacerými faktormi, akými sú prísne indikačné kritériá výkonu, dostupné transorálne endoskopické prístupy s menším rizikom pooperačných komplikácií, kratším časom rehabilitácie bez potreby tracheostómie [13, 14]. Parciálne resekcie hrtana môžu byť tiež vhodnou alternatívou voči TLM u indikovaných pacientov, napríklad pri nepriaznivých anatomických pomeroch v hrtane [15].

Totálna laryngektómia, s alebo bez faryngektómie, je indikovaná ako primárna liečebná metóda pokročilého hrtanového alebo hypofaryngeálneho karcinómu alebo ako salvage metóda v prípade rekurencie ochorenia po TLM, RAT alebo CHRAT. Napriek tomu, že súčasné trendy sa prikláňajú k orgán-záchovným liečebným metódam, totálna laryngektómia zostáva overenou liečebnou metódou pokročilej rakoviny hrtana [16]. V našom súbore podstúpilo v rokoch 2012 až 2021 totálnu laryngektómiu alebo laryngofaryngektómiu 113 pacientov, z toho bolo 105 laryngektómií a 8 laryngofaryngektómií.

Dnešným trendom je snaha o orgán-zachovávajúce postupy, avšak laryngektómia, resp. laryngofaryngektómia zostáva aj naďalej dôležitou liečebnou metódou pri pokročilých nádoroch hrtana. Vyššie spomínané výkony (parciálne resekcie z vonkajšieho prístupu, laryngektómie a laryngofaryngektómie) sú indikované pri pokročilých nádoroch laryngu, preto je vo väčšine prípadov súčasne s danými výkonmi realizovaná aj krčná disekcia.

V našom sledovanom súbore podstúpilo okrem chirurgickej terapie aj formu nechirurgickej terapie 297 pacientov. Z toho 121 podstúpilo RAT, 174 CHRAT. Neoadjuvantnú terapiu podstúpilo 168 pacientov a adjuvantnú formu terapie podstúpilo 127 pacientov. Výsledky ukazujú, že najčastejšou nechirurgickou metódou je chemorádioterapia. Hoffman et al. [17] vo svojej štúdii uvádzajú stúpajúci trend nechirurgickej liečby, pričom najčastejšie ide o chemorádioterapiu. Silver et al. [18] vo svojej štúdii potvrdili, že konkomitantná chemorádioterapia sa stala štandardom v starostlivosti o pacientov s pokročilou rakovinou hrtana, čo potvrdzujú aj ďalšie práce [19]. Je účinnou stratégiou orgán zachovávajúcej liečby, liečby neresekovateľných nádorov, vhodnou adjuvantnou liečbou u pacientov s vysokým rizikom rekurencie. Výsledky hrtan zachovávajúcich chirurgických výkonov sú porovnateľné s orgán šetriacimi nechirurgickými postupmi (rádioterapia, chemoterapia a chemorádioterapia) [20, 21]. Pre včasné štádiá nádorov hrtana je cieľom liečby čo možno najviac zachovať hlas u pacienta, a zároveň vybrať takú liečebnú modalitu, ktorá spôsobuje minimálnu toxicitu a minimálne vedľajšie účinky [20–23].

Z výsledkov hodnotiacich lokalizáciu tumorov u pacientov, ktorí podstúpili primárnu nechirurgickú liečbu vyplýva, že na danom pracovisku sú včasné karcinómy riešené častejšie chirurgickými metódami. Nemali sme k dispozícii dodatočné informácie o pacientoch v štádiu pokročilého karcinómu T3 a T4, ktorí boli riešení primárnou nechirurgickou liečbou. Môžeme len predpokladať, že išlo o pacientov, u ktorých bola chirurgická liečba kontraindikovaná z rôznych príčin, alebo títo pacienti podstúpili následne salvage liečbu.

Záver

Liečba karcinómov hrtana prešla v sledovanom období vývojom s trendom k menej invazívnym postupom a komplexnej multimodálnej terapii. Analýza sledovaného súboru pacientov ukázala dominanciu výskytu u mužov (93 %) a priemerný vek pacientov v čase diagnostiky 63,6 roka. Najčastejšia lokalizácia tumorov bola v oblasti glotis, z hľadiska veľkosti tumoru prevládali T1 karcinómy. Z endoskopických výkonov sa najčastejšie vykonávala chordektómia typ III. Včasná diagnostika a adekvátna liečba v úzkej spolupráci s radiačnými onkológmi sú základom pre dosiahnutie optimálnych výsledkov liečby u pacientov s karcinómom hrtana.

Prehlásenie o strete záujmov

Prehlasujem, že v súvislosti s témou, vznikom a publikáciou tohto článku nie som v strete záujmov a vznik ani publikácia článku nebola podporená žiadnou farmaceutickou firmou. Toto prehlásenie sa týka aj všetkých spoluautorov.